Informovaný súhlas nespôsobilého pacienta

Čo je to informovaný súhlas? 

Informovaný súhlas je neodmysliteľnou súčasťou správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti (lege artis), nakoľko slúži ako komunikačný kanál medzi pacientom a zdravotníckym pracovníkom. Prostredníctvom informovaného súhlasu sa pacient  priamo zapája do liečby, čím sa buduje vzájomná dôvera medzi pacientom a jeho ošetrujúcim lekárom. 

Informovanému súhlasu predchádza poučenie, ktoré sa zväčša zabezpečuje ústnym rozhovorom s pacientom. Podstatou poučenia je informovať pacienta o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Poučenie je ošetrujúci zdravotnícky pracovník povinný poskytnúť pacientovi zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú poúča.

Adresátom podanej informácie je v prvom rade pacient – teda osoba, ktorej sa zdravotná starostlivosť osobne poskytuje. Zákon pamätá aj na situácie, keď je pacientom osoba, ktorá je z dôvodu veku alebo psychickej indispozície nespôsobilá prijať informáciu a racionálne ju vyhodnotiť. 

Vo vzťahu k nespôsobilým pacientom zákon používa označenie „osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas“. V zmysle § 6 ods. 1 písm. b) ZoZS sa za nespôsobilého pacienta považuje:

• maloleté dieťa,
• osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.

Je dôležité poukázať na to, že osoby oprávnené prijať poučenie a rozhodnúť o udelení alebo neudelení informovaného súhlasu v mene nespôsobilého pacienta nie sú vo výkone práv neobmedzení. V zmysle právnej úpravy je potrebné brať do úvahy aj obsah prejavenej vôle nespôsobilého pacienta.

Na otázku relevantnosti názoru osoby s obmedzenou spôsobilosťou na prijatie/neprijatie zdravotnej starostlivosti reflektuje Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, vo svetle ktorého začína byť súčasne platná koncepcia informovaného súhlasu u nespôsobilých pacientov neudržateľná. Dohovor na viacerých miestach zdôrazňuje, že zdravotné postihnutie, ktoré je dôvodom na zbavenie spôsobilosti takejto osoby, neoprávňuje poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vykonať zdravotný výkon bez toho, aby bola rešpektovaná vôľa samotného pacienta, a to aj napriek tomu, že sa jedná o zjavne nespôsobilého pacienta. Samozrejme, z Dohovoru nie je možné vyvodiť záver, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je rozhodujúca za každých okolností len vôľa nespôsobilého pacienta, no filozofia záväznosti pacientovej vôle sa práve v dôsledku Dohovoru obracia v prospech záväznosti vôle pacienta, keďže ustanovený opatrovník by v procese formovania vôle mal plniť podporný a nie rozhodujúci prvok.

Čo je to demencia? 

Demencia je získané chorobné oslabenie rozumových schopností. Jedná sa o duševnú poruchu, ktorá je charakteristická postupným úbytkom kognitívnych funkcií mozgu. Demencie tak vo svojom dôsledku vedú k ťažkému úpadku osobnosti, kedy postihnutý jedinec nie je schopný vykonávať bežnú dennú rutinu a je odkázaný na starostlivosť rodiny alebo profesionálov. 

Demencia má dopad na všetky oblasti života postihnutej osoby, ako aj na členov jej rodiny. Postupne ovplyvní aj spôsob komunikácie postihnutého človeka. Zmení sa ich schopnosť predniesť rozumné myšlienky a jasne uvažovať.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpí demenciou viac ako 55 miliónov ľudí celosvetovo. Štatistiky ukazujú, že každoročne pribudne viac ako 10 miliónov nových pacientov trpiacich demenciou. Predpokladá sa, že do roku 2040 sa počet ľudí trpiacich týmto ochorením zdvojnásobí.

V kontexte poskytovania zdravotnej starostlivosti je dôležitým aspektom to, že pacient v pokročilých štádiách demencie nie je spôsobilý náležite vnímať skutočnosti, ktoré sa okolo neho odohrávajú, a správne spracovať informácie, ktoré sa mu poskytujú. Tu do popredia vystupuje otázka, či pacient trpiaci demenciou je spôsobilý rozhodovať o svojom zdravotnom stave, a teda či disponuje náležitou rozumovou spôsobilosťou udeliť informovaný súhlas. 

Načo by si mal pacient dať pozor, ak ide o nespôsobilého pacienta? 

Máme za to, že aktuálne existuje v právnej úprave medzera, ktorú je potrebné vyplniť. Praktický a etický problém predstavuje situácia pacienta ako plnoletej osoby, ktorej spôsobilosť právne konať nie je síce rozhodnutím súdu obmedzená (a teda nemá ani určeného opatrovníka), no vzhľadom na svoj duševný stav, či duševnú poruchu nie je schopný poučeniu porozumieť a ani udeliť informovaný súhlas. 

Rovnako ako platí v medicíne, že skorá diagnóza vie pacientovi zachrániť život, to platí aj práve. Čím skôr dôjde k úprave vzťahov, ktoré by v budúcnosti mohli viesť k prípadným súdnym sporom, tým lepšie pre obe strany. Preto odporúčame čím skôr s ošetrujúcim lekárom   začať diskutovať o určení osoby oprávnenej prijať poučenie a rozhodnúť o udelení alebo neudelení informovaného súhlasu s navrhovaným kurzom liečby. Prípadne prizvať do procesu rodinných príslušníkov pacienta alebo iné blízke osoby. 

Právny poriadok poskytuje ochranu osobám, ktoré sa v dôsledku svojho zdravotného stavu dostali do situácie, kedy nie sú spôsobilé slobodne hájiť svoje záujmy, a to prostredníctvom konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je: 

• prítomnosť duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, alebo
• nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov, 

v dôsledku čoho je fyzická osoba schopná robiť len niektoré právne úkony. Treba zdôrazniť, že výstredné alebo nekonvenčné správanie fyzickej osoby nemôže viesť automaticky k záveru, že ide o pacienta, ktorý nie je spôsobilý autonómne konať a niesť následky svojich rozhodnutí. 

V prípade, ak si blízka osoba alebo rodinný príslušník pacienta dozvie o jeho diagnóze, v dôsledku ktorej vzhľadom na vyššie uvedené dôvody možné predpokladať absenciu kompetencie prijímať rozhodnutia (aj v kontexte hrozby potenciálnych následkov), tak by mal začať konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, s ktorým je spojené aj konanie o ustanovení opatrovníka takejto osobe.