Keď práca zaťažuje psychiku: navrhované pravidlá hodnotenia pracovnej záťaže

Psychická pracovná záťaž a jej podoby

Pojem psychická pracovná záťaž nie je novinkou. V súčasnosti je postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže upravený vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR, ktorá sa zameriava na ochranu zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, ale aj psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci (vyhláška č. 542/2007 Z. z.). Táto vyhláška ustanovuje aj opatrenia, ktorých cieľom je zvýšenú záťaž pri práci vylúčiť alebo znížiť na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. 

Aktuálne je však v pripomienkovom konaní návrh vyhlášky, ktorej cieľom je spresniť kritériá pre posudzovanie psychickej pracovnej záťaže s ohľadom na charakter vykonávanej práce a podmienky pracovného prostredia. Návrh zároveň stanovuje minimálne kritérium, na základe ktorého by malo byť možné určiť, či je zamestnanec vystavený zvýšenej psychickej pracovnej záťaži.

Legislatívny proces a súvisiace dokumenty je možné sledovať na nasledujúcom odkaze.

Čo navrhuje upraviť nová vyhláška?

Nová navrhovaná právna úprava sa má zamerať len na psychickú pracovnú záťaž a senzorickú záťaž pri práci. Jej predmetom má byť určenie požiadaviek na hodnotenie psychickej pracovnej záťaže prostredníctvom charakteristík práce a pracovného prostredia. Vyhláška by mala zároveň ustanoviť minimálne kritérium, na základe ktorého bude možné určiť, či pri konkrétnej práci alebo pracovných podmienkach dochádza k zvýšenej psychickej pracovnej záťaži. Takéto kritériá majú prispieť k objektívnejšiemu posudzovaniu zdravotných rizík a k jednotnejšiemu postupu pri hodnotení pracovných podmienok. 

Návrh zároveň klasifikuje psychickú záťaž na záťaž senzorickú, mentálnu a emocionálnu. Zvýšená senzorická záťaž sa na pracovisku môže vyskytovať, ak sú na zamestnanca kladené zvýšené nároky súvisiace s intenzívnym alebo dlhodobým vnímaním podnetov. Jej zahrnutie do hodnotenia umožňuje komplexnejšie zachytiť pracovné podmienky, ktoré môžu mať vplyv na psychickú záťaž zamestnanca. 

Ako sa bude psychická záťaž hodnotiť? 

Samotné posudzovanie psychickej pracovnej záťaže má podľa návrhu pozostávať z dvoch krokov – z hodnotenia psychickej pracovnej záťaže a následného posúdenia zdravotného rizika, ktoré z nej vyplýva. Psychická pracovná záťaž sa pritom nebude posudzovať len subjektívne, ale nepriamo prostredníctvom konkrétnych charakteristík práce a pracovného prostredia. Medzi ne patrí najmä intenzita práce a vnútené pracovné tempo, monotónnosť práce, hluk a iné vplyvy narúšajúce sústredenie, práca na zmeny, nočná práca, neštandardné pracovné prostredie či fyzická nepohoda.

Za zvýšenú psychickú pracovnú záťaž sa podľa návrhu bude považovať dosiahnutie tretieho stupňa podľa stanovenej metódy hodnotenia. V osobitných prípadoch, keď si charakter práce alebo pracovného prostredia vyžaduje použitie špecifických metód, bude rozhodujúcim kritériom nepriaznivé skóre podľa aktuálnych odborných poznatkov.

Ak sa zvýšená psychická pracovná záťaž na pracovisku predpokladá, zamestnávateľ bude povinný v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou posúdiť zdravotné riziko a vypracovať posudok o riziku. Pri posudzovaní sa bude zohľadňovať opis konkrétnej pracovnej činnosti a pracovných podmienok, výsledky hodnotenia psychickej pracovnej záťaže a v prípade jej výskytu aj výsledky hodnotenia senzorickej záťaže. Súčasťou posúdenia má byť aj určenie miery zdravotného rizika vrátane technických, organizačných a ďalších opatrení, ktoré majú smerovať k zníženiu psychickej pracovnej záťaže u zamestnanca.

Precizovanie pravidiel pre aplikačnú prax 

Navrhované zmeny by mali vytvoriť jasnejší právny a odborný rámec na identifikáciu a hodnotenie psychickej pracovnej záťaže. Výsledky hodnotenia by tak mali slúžiť ako podklad pri posudzovaní  zdravotného rizika a pri prijímaní preventívnych opatrení zo strany zamestnávateľa. Účelom nemá byť iba reakcia na už vzniknuté zdravotné problémy, ale predovšetkým identifikovanie pracovných podmienok, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravie zamestnancov a ich včasné riešenie.

Hoci návrh vyhlášky zásadne nemá meniť doterajšie obsahové princípy hodnotenia psychickej záťaže práce a pracovného prostredia, existujúca právna úprava si podľa návrhu vyhlášky vyžaduje precizovanie tak, aby bola lepšie použiteľná v aplikačnej praxi. Jej základným účelom má byť podrobnejšie a jednoznačnejšie upraviť spôsob, akým sa má psychická pracovná záťaž pri výkone práce posudzovať a hodnotiť z hľadiska možného zdravotného rizika.