Prijímateľ sociálnej služby si bude môcť určiť dôverníka

PRÁVO NA URČENIE DÔVERNÍKA

Najdôležitejším prostriedkom pre zabezpečenie lepšieho postavenia a ochrany prijímateľov sociálnej služby (ďalej aj ako „prijímateľ“) je ich nové právo ustanoviť si od 1. júla 2021 dôverníka. Dôverníkom bude môcť byť fyzická osoba spôsobilá na právne úkony, ktorá s určením za dôverníka súhlasí. Z dôvodovej správy k návrhu zákona vyplýva: „Výber dôverníka je plne v kompetencii prijímateľa sociálnej služby. Podmienkou vzniku postavenia dôverníka je určovací prejav vôle prijímateľa sociálnej služby a súhlas dôverníka. Na súhlas dôverníka a ani na určovací prejav vôle prijímateľa sociálnej služby sa nekladie formálna náležitosť. Cieľom je zabezpečiť pre prijímateľa sociálnej služby flexibilitu a dôvernosť vzťahu."

Poskytovateľ sociálnych služieb (ďalej aj ako „poskytovateľ“) bude musieť dôverníkovi oznamovať právne významné udalosti, ktoré nastali v živote prijímateľa. Pôjde napríklad o situáciu, kedy poskytovateľ sociálnych služieb jednostranne vypovie prijímateľovi zmluvu o poskytovaní sociálnej služby. Výpoveď bude musieť poskytovateľ doručiť dôverníkovi a aj ustanovenému opatrovníkovi prijímateľa do vlastných rúk. Prijímateľ vďaka tomu bude môcť včasne riešiť tento problém, poradiť sa a brániť sa pred výpoveďou.Samotnú výpoveď môže poskytovateľ dať prijímateľovi len zo zákonom stanovených dôvodov. Jedným z výpovedných dôvodov je napríklad aj to, že prijímateľ hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby najmä tým, že hrubo porušuje dobré mravy, čím narúša občianske spolužitie. Ide o neurčito vymedzený výpovedný dôvod, ktorý bol často využívaný zo strany poskytovateľov. Ustanovila sa však podmienka, na základe ktorej poskytovateľ bude musieť vopred upozorniť prijímateľa, jeho zákonného zástupcu, jeho ustanoveného opatrovníka ale aj určeného dôverníka doručením písomného upozornenia na možnosť výpovede práve z tohto dôvodu. Až v prípade, ak prijímateľ aj napriek upozorneniu neupustí od konania, ktoré hrubo porušuje dobré mravy, bude poskytovateľ oprávnený vypovedať mu jednostranne zmluvu.

VYLÚČENIE POSKYTOVATEĽA SOCIÁLNEJ SLUŽBY AKO OPATROVNÍKA PRIJÍMATEĽA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

Návrhom zákona sa zároveň zavádza nemožnosť ustanovenia poskytovateľa alebo jeho zamestnanca za opatrovníka podľa Občianskeho zákonníka a Civilného mimosporového poriadku prijímateľovi. Súdy SR nebudú môcť za opatrovníka ustanoviť poskytovateľa alebo jeho zamestnanca vo vzťahu k prijímateľovi v zariadení, v ktorom sa mu poskytuje sociálna služba. Zákon teda nevylučuje, aby sa napríklad zamestnanec jedného poskytovateľa stal opatrovníkom prijímateľa, ktorý je klientom iného zariadenia sociálnych služieb.

Z dôvodovej správy k návrhu zákona vyplýva, že cieľom návrhu zákona je zamedziť konfliktom záujmov medzi opatrovníkom a opatrovancom, ktoré avizovala aj samotná komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím v jednotlivých výročných správach:„...súdy ustanovujú za opatrovníkov zariadenia sociálnych služieb.Toto konanie je v rozpore s právnou úpravou a účelom zákonného zastupovania. Opatrovníkom,teda zákonným zástupcom osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony má byť osoba nestranná, nezávislá, ktorá má konať v najlepšom záujme opatrovanca. Pri mojej monitorovacej činnosti zariadení poskytujúcich celoročné sociálne služby som zistila rôzne zneužívanie funkcie opatrovníka zariadeniami, a to či už išlo o verejných alebo neverejných poskytovateľov služieb. Zistené boli napr. takéto pochybenia: zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb podpísali zariadenia sami so sebou – na jednej strane ako poskytovatelia, na druhej strane ako súdom ustanovení opatrovníci klientov zariadení, v snahe získať finančné prostriedky pre fungovanie zariadenia sa rozšírila prax zariadení uzatvárať v mene klientov poistné zmluvy – životné poistenie a zmluvy na zabezpečenie prostriedkov na úhradu nákladov spojených s poslednou rozlúčkou, v ktorých zariadenia uvádzajú seba ako príjemcov plnenia, klientov nevedú k samostatnosti, o všetkom rozhodujú zariadenia, aj keď nejde o právne úkony, nedochádza k vyúčtovaniu finančných prostriedkov, kontrola opatrovníkov súdmi je slabá, slabú kontrolu niektoré zariadenia využívajú na vytváranie neopodstatnených poplatkov nad rámec zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb...“