Oznámenie v čakárni, že ambulancia nezodpovedá za odložené veci, automaticky nezbavuje zodpovednosti lekára

Právnu úpravu zodpovednosti za škodu nájdeme v Občianskom zákonníku. V rámci zodpovednosti za škodu rozoznávame všeobecnú zodpovednosť a osobitnú zodpovednosť. Pri osobitnej zodpovednosti poukazujeme na ustanovenie § 433 a nasl., ktoré sa týkajú zodpovednosti za škodu spôsobenú na vnesených a odložených veciach.

Vnesené veci sa týkajú zdravotníckych zariadení?

Vnesené veci sú podľa § 433 ods. 1 OZ veci, ktoré boli ubytovanými fyzickými osobami alebo pre ne vnesené do priestorov vyhradených na ubytovanie alebo na uloženie vecí alebo veci boli odovzdané prevádzkovateľovi/jeho zamestnancovi. Možno usúdiť, že vnesené veci sa netýkajú zdravotníckych zariadení, nakoľko tie neprevádzkujú ubytovacie služby.

Aké veci sú odložené?

Ustanovenie § 433 ods. 2 OZ uvádza, že ak je s prevádzkou niektorej činnosti spravidla spojené odkladanie vecí, zodpovedá ten, kto ju vykonáva, fyzickej osobe za škodu na veciach odložených na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú, okrem ak by ku škode došlo aj inak. Práve našu situáciu možno zaradiť pod toto ustanovenie.

Na aké veci sa zodpovednosť vzťahuje?

Zodpovednosť na odložených veciach sa týka nielen „hlavných“ vecí, ale aj vecí, ktoré sa spolu s touto vecou odkladajú (kľúče odložené vo vrecku kabelky, šál v kabáte....). Zodpovednosť sa vzťahuje aj na šperky, peniaze a iné cennosti – avšak pozor, zodpovednosť za takéto cennosti nie je „nekonečná“. Jej hranica je určená nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. na sumu max. 332 EUR.  Tento limit je neplatný v jednom prípade – ak sa preukáže, že škodu spôsobil ten, kto pracuje v ambulancii (lekár, sestra, upratovačka, laborant a pod.).

Kedy sa možno zodpovednosti zbaviť?

Odpoveď na túto otázku nám dáva ustanovenie § 433 ods. 3 OZ, podľa ktorého sa zodpovednosti nemožno zbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou.

Čo to presne znamená? To, že oznamy často prítomné na dverách ambulancie hovoriace, že „ambulancia nezodpovedá za veci v čakárni“  alebo „ambulancia neručí za veci odložené v čakárni“ a pod. sú neplatné, nakoľko ide o spomenuté jednostranné vyhlásenie.

Zodpovedať nebude ambulancia ani vtedy, keď odcudzená/poškodená vec bola v takej blízkosti majiteľa, že ju mohol opatrovať. V tomto prípade nejde o odloženú vec podľa OZ. Ako príklad možno uviesť kabelku, ktorú ma pacientka vedľa seba na stoličke v čakárni.

Je možné „vyvinenie“?

Áno, je. Zodpovednosť sa nebude vzťahovať na prípady, kedy ku škode došlo „inak“. Pod týmto slovíčkom sa skrýva tzv. vis maior, alebo aj vyššia moc – teda napr. požiare, zemetrasenia, záplavy. Oslobodenie spod zodpovednosti je aj pri veciach, ktoré sa rýchlo kazia (potraviny...).

V prípade ak je miesto určené na odkladanie vecí

Aby sa prevádzkovateľ zbavil zodpovednosti za odložené veci, mal by vyhradiť v rámci čakárne priestor, ktorý by slúžil výlučne na odkladanie vecí pacientov čakajúcich na vyšetrenie (skrinky, vešiaky a pod.). Do úvahy prichádza určenie samotnej ambulancie ako priestoru, kde si pacienti môžu odložiť svoje veci, no to musí byť na prvý pohľad jasné – napr. „vylepením“ oznámenia, že priestorom na odloženie vecí je ambulancia lekára.

Ak lekár chce, aby sa veci odkladali výlučne v priestoroch jeho ambulancie (t.j. nie v čakárni), mal by z čakárne odstrániť všetky predmety, ktoré by v pacientoch mohli vzbudzovať pocit, že slúžia na odloženie ich vecí (napr. vešiaky).

V prípade ak miesto nie je určené

V prípade, ak nie je výslovne vyhradené miesto na odkladanie vecí, majú pacienti možnosť svoje veci odložiť na miesto obvyklé – takéto miesto je posudzované individuálne, no väčšinou sú to predmety ako skrine, vešiaky, prípadne stoličky v ambulancii...

Do kedy „trvá“ zodpovednosť?

Na základe vyššie uvedeného možno povedať, že ide o pomerne prísnu zodpovednosť. Tá je aspoň trochu „zmiernená“ jej trvaním.  Podľa § 436 OZ „právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel“. Znamená to, že zákon nám nedáva presné inštrukcie na to, u koho si treba uplatniť zodpovednosť, t.j. zodpovednosť si je možné uplatniť u hocijakého pracovníka (lekára, sestry, laboranta a pod.).