Aké nároky si môžem uplatniť pri škode na zdraví spôsobenej vakcínami proti ochoreniu covid-19?

PREČO NÁROK NA NÁHRADU ŠKODY A NEMAJETKOVÁ UJMA NIE JE TO ISTÉ?

Na začiatok si vymedzíme rozdiel medzi nárokom na náhradu škody na zdraví a nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy. Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia (§444 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.). Teda môžeme povedať, že pri náhrade škody na zdraví ide o kompenzáciu za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia, za stratu na zárobku alebo uhradenie vynaložených nákladov na liečenie. Škoda za bolesť a sťaženie spoločneského uplatnenia sa vyčísľuje na základe bodového systému, ktorý obsahuje zákon o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (č. 437/2004 Z. z.). 

Nemajetková ujma je špecifická tým, že zasahuje do osobnostných práv človeka. Osobnostnými právami sú v zmysle §11 Občianskeho zákonníka právo na život, zdravie, súkromie, občiansku česť a dôstojnosť, právo na ochranu svojho mena a prejavov osobnostnej povahy. Môžeme povedať, že ide o ujmu morálnu alebo psychickú, ktorá ovplyvňuje postavenie človeka v spoločnosti. Na rozdiel od náhrady škody, výška nemajetkovej ujmy nie je presne zákonom stanovená a jej výška je na úvahe súdu. Na ohodnotenie nemajetkovej ujmy sa nepoužíva bodový systém, pretože ujmu na duševnom zdraví nie je možné týmto spôsobom vyhodnotiť.

V niektorých prípadoch môže dôjsť aj ku kumulácii týchto nárokov, čo potvrdzuje aj judikatúra. Je však zároveň dôležité rozlíšiť, či sú dôvody na náhradu nemajetkovej ujmy opodstatnéné a či teda nie sú tieto dôvody rovnaké, ako dôvody zakladajúce náhradu za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia (Rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 28. 5. 2014, sp. zn. 7Cdo/65/2013). Teda ide o prípady, kedy vám okrem samotného poškodenia zdravia v dôsledku očkovania vznikne aj ujma na duševnom zdraví v takej veľkej miere, že ju náhrada vyplývajúca zo zákona o bolestnom nepokryje. 

DO KEDY SI NÁROK NA NÁHRADU ŠKODY NA ZDRAVÍ A NEMAJETKOVÚ UJMU TREBA UPLATNIŤ?

Premlčanie práva na náhradu škody na zdraví upravuje §106 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní rozlišujeme tzv. subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby závisí od toho, kedy sa poškodený o vzniknutej škode dozvie, tiež o tom, kto za ňu zodpovedá a aká je jej výška. Pri náhrade škody na zdraví ide o moment ustálenia zdravotného stavu, ktorému sa venujeme nižšie v článku. Na rozdiel od toho, objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, ktorá mala za následok vznik škody. Vo všeobecnosti platí, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej. To znamená, že ak by k nejakej škode došlo a dozvedeli by ste sa o tom po uplynutí objektívnej premlčacej doby, váš nárok na náhradu škody by bol premlčaný. 

Náhrada škody na zdraví je však špecifická tým, že poškodenie zdravia sa nemusí prejaviť hneď, ale až po uplynutí určitého času. Práve z tohto dôvodu pri náhrade škody na zdraví plynie podľa zákona len subjektívna premlčacia doba, ktorá je 2-ročná. To znamená, že nezáleží na tom, aká dlhá doba uplynula od vzniku udalosti (očkovania), na základe ktorej vám vznikla škoda na zdraví. Postačuje dodržanie 2 rokov, od kedy ste sa dozvedeli o škode na zdraví, o tom kto za ňu zodpovedá a v akej výške.

Ďalej si povieme o premlčateľnosti náhrady nemajetkovej ujmy. Občiansky zákonník v §100 ods. 2 upravuje premlčateľnosť majetkových práv. Výkladom daného ustanovenia vieme vyvodiť, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy sa nepremlčuje, keďže nejde o právo majetkovej povahy. Tu ale nesmieme opomenúť premlčanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V tom prípade posudzujeme povahu nároku, z čoho vyplýva, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch premčaniu podlieha. 

MOMENT USTÁLENIA ZDRAVOTNÉHO STAVU 

V prípadoch, keď dochádza ku škode na zdraví, začiatok premlčacej doby sa viaže na moment ustálenia zdravotného stavu. Práve v tomto momente dochádza k naplneniu spomenutých podmienok, ktoré sú kľúčové pre začiatok plynutia premlčacej doby. Tento moment sa nedá určiť všeobecne, ale vždy závisí od zdravotného stavu poškodenej osoby.  K začatiu plynutia premlčacej doby je potrebné, ako sme si vyššie v článku povedali, dozvedieť sa o škode, kto za ňu zodpovedá a v akej výške. Práve k určeniu výšky škody na zdraví je potrebný lekársky posudok. V lekárskom posudku lekár bodovo ohodnotí zdravotný stav poškodeného a tým sa určí výška spôsobenej škody. V zmysle §8 zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa lekársky posudok vydáva až po ustálení zdravotného stavu, keď lekár vie spoľahlivo určiť, k akému poškodeniu zdravia došlo. S poukazom na judikatúru (Rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 25. 5. 2016, sp. zn. 9Sžso/63/2014) môžeme povedať, že k ustáleniu zdravotného stavu dochádza v momente, keď sú skompletizované klinické vyšetrenia.